+421 2 44 45 11 21
ustredie@kst.sk

Klub slovenských turistov (KST) vznikol v roku 1990. Nadviazal na činnosť predchádzajúcich turistických organizácií pôsobiacich na území dnešného Slovenska od roku 1873.
Združuje viac než 20 tisíc držiteľov preukazu KST, z takmer 400 miestnych klubov v 37 regiónoch KST.
KST je tak jednou z najväčších občianskych organizácií v segmente športu, turistiky a voľného času v Slovenskej republike.
Registrácia základných zložiek KST – miestnych odborov a klubov, nákup členských známok a evidencia členov ako poistencov prebieha cez príslušné Regióny KST.

KST vyvíja činnosť v rôznych odvetviach turistiky – má odborné sekcie pešej, lyžiarskej, vodnej a vysokohorskej turistiky, cykloturistiky a jazdeckej turistiky.
Úlohou tých- to „presunových“ sekcií je výchova odborne pripravených turistických vedúcich – inštruktorov a udržiavanie tradície hromadných podujatí – turistických zrazov a turisticko-spoločenských podujatí ako Národný výstup na Kriváň, Stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska, Stretnutie priaznivcov KST, Lesníckym chodníkom.
Ďalšie tri odborné sekcie sú špecifické: pre sekciu turistiky mládeže sú hlavnou aktivitou regionálne a celoslovenské súťaže v turistickom orientačnom behu (TOB), napomáhajúce deťom získať fyzickú kondíciu aj základné zručnosti pre orientáciu v teréne, táborenie, spoznávanie a ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva.
Sekcia histórie turistiky má za cieľ vytvoriť systém archivácie a evidencie historických dokumentov, obrazového materiálu aj trojrozmerných artefaktov dokumentujúcich históriu turistiky na území Slovenska.
Sekcia značenia riadi jednu z kľúčových činností KST – značkovanie turistických trás. Bezmála 15 000 km vyznačených turistických trás pre pešiu turistiku, lyžiarske trasy, perspektívne aj značenie na trasách vodnej a jazdeckej turistiky, slúži pre rozvoj tzv. „mäkkých“ – bezmotorových foriem cestovného ruchu, umožňuje spoznávať Slovensko bezpečne pre turistu a šetrne voči prírode.
Údržba a rozvoj siete turistických vyznačených trás (TZT) je teda významná verejnoprospešná činnosť. Značkovaniu sa vďaka štátnej dotácii z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR venuje okolo 400 dobrovoľných, odborne vyškolených značkárov, spadajúcich pod regionálne a okresné komisie značenia, riadené ústrednou sekciou značenia. Vďaka zdokumentovanej histórii a živej súčasnosti bolo značkovanie turistických trás v roku 2022 zapísané do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Register evidovaných a vyznačených TZT je duševným vlastníctvom KST.

K duševnému vlastníctvu KST, ako nástupníckej organizácie po predchodcoch, patrí aj vlastivedný časopis Krásy Slovenska, ktorý vychádza nepretržite od roku 1921. Okrem turistických inšpirácií prinášajú Krásy Slovenska pohľady na kultúrno-historickú, geografickú a etnografickú mapu Slovenska.

Klub slovenských turistov je členom Asociácie športu pre všetkých SR (AŠPV SR), od roku 2018 je uznaný ako národná športová organizácia na úrovni športového zväzu. V roku 2019 bol KST prijatý medzi členov Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a ako zástupca „športu pre všetkých“ je tam najvýznamnejšou organizáciou v segmente neolympijských športov. Od roku 1992 je KST členom Svetovej organizácie ľudového športu – Internationaler Volkssport Verband (IVV), od roku 1993 aj členom Európskej asociácie turistických organizácií – European Ramblers Association (ERA-EWV-FERP). Partnerské dohody o spolupráci a pravidelné kontakty má so susediacimi turistickými organizáciami, najmä s Klubom českých turistov (KČT), a s Maďarským združením turistov (MTSZ), ale aj s Poľským turisticko-vlastivedným tovarišstvom (PTTK), a Klubom rakúskych turistov (ÖTK).

Klub slovenských turistov

Sídlo (ústredie a sekretariát): Záborského 33, SK – 831 03 Bratislava

Priame kontakty na zamestnancov sekretariátu:
Peter Švec,B.S.B.A , predseda KST: +421 903 700 526, predseda@kst.sk
Ing. Ida Ovečková, +421 2 4445 112, oveckova@kst.sk
Marica Žáková, +421 2 4445 4088, zakova@kst.sk
e-mail: ustredie@kst.sk; web: www.kst.sk

Viac informácií z vývoja turistiky na Slovensku

Klub slovenských turistov a lyžiarov

Udalosti po mníchovskom diktáte a vnútropolitická situácia v ČSR na jeseň 1938 mali vplyv aj na život turistickej organizácie. Na základe Žilinskej dohody zo 6. 10. 1938 bola menovaná slovenská autonómna vláda, ktorá sa usilovala autoritatívne monopolizovať nielen politické, ale aj telovýchovné dianie.

Viaceré spolky zanikli, iné sa zlúčili a pripravili na samostatné pôsobenie v rámci Slovenska. V tejto situácii sa v dňoch 5.-6. 11. 1938 v L. Sv. Mikuláši stretli zástupcovia slovenských žúp KČST, Sväzu lyžiarov RČS, spolku horolezcov JAMES a záchrannej služby. Na tomto zhromaždení schválili vznik prípraveného výboru Klubu slovenských turistov a lyžiarov / KSTL / s ústredím v L. Sv. Mikuláši, kde mal KČST vlastný turistický dom. Zhromaždenie o.i. poverilo prípravný výbor na čele s predsedom JUDr. Andrejom Pitoňákom, advokátom z Kežmarku, aby v zmysle vládneho nariadenia z 28. 10. 1938 prevzalo majetok ústredia KČST a Sväzu lyžiarov RČS na území Slovenska.

Delegácia ústredia KČST, predseda ÚV KČST JUDr. Pavel Pásek a jednateľ František Buger, potvrdila na rokovaní, že ústredie KČST už pred vydaním vládneho nariadenia, ktorým sa upravili majetkové pomery na Slovensku sa uznieslo, že všetok majetok, ktorý doteraz malo, alebo spravovalo na Slovensku, odovzdáva tvoriacemu sa slovenskému spolku / Vysoké Tatry, r. VIII, č. 21/1938, s. 2 a č. 22 / 1938, s. 1/. Išlo napr. o Holubyho chatu, Štefánikovu chatu na Ďumbieri, chatu pod Chabencom, Chatu na Veľkom Boku, ubytovňu pri žel. stanici v L. Sv. Mikuláši, chatu Kamzík vo V. Tatrách, starú chatu na Kláštorisku, dom v Jasove, chatu v Zadielskej doline, chatu pri Domici, Chatu pod Rysmi a viaceré ďalšie centrálne budované alebo prenajaté objekty.

Jednomyseľné vyhlásenie ÚV KČST

Zo stredy 12. 10. 1938 o dobrovoľnom odovzdaní majetku KČST na Slovensku novej organizácii vychádzalo z jeho spontánnej podpory osamostatnenia slovenskej turistiky, pričom sa predpokladalo vzájomné poskytovanie turistických výhod / Vysoké Tatry, r. IX, č. 1/1939, s. 1/. Účastníci zhromaždenia sa vyslovili za spoluprácu s predpokladaným novým spolkom Klub českých turistu a lyžařu a prejavili záujem o utvorenie spoločného Sväzu turistov a lyžiarov Republiky Česko-Slovenskej. Telovýchovné organizácie na Slovensku boli rozpustené nariadením č. 70 z 5. 12. 1938. Svoj majetok museli odovzdať.

Na nedeľu 15. januára 1939 o 14. h bolo zvolané ustanovujúce valné zhromaždenie KSTL do dvorany okresného /býv. župného/ domu v L. Sv. Mikuláši na nám. Slobody č. 1. Správu o tom priniesol dvojtýždenník KSTL Vysoké Tatry. Za účasti hostí/ zástupcov ministerstva hospo- dárstva, mesta, ÚV KČST, krajinského úradu a Karpathenvereinu/ prijali delegáti po malých úpravách návrhy stanov KSTL a stanov jeho odborov. Čestným predsedom na jeden rok sa stal Miloš Janoška, predsedom JUDr. Andrej Pitoňák, Ďalej boli zvolení štyria podpredsedovia, šesť náčelníkov /turistiky, lyžiarstva, horolezectva, vodáctva, fotoamatérov a záchrannej služby/, šesť členov ÚV KSTL, revízori účtov a náhradníci .

Dovtedajší členovia KČST na Slovensku sa automaticky stali členmi KSTL, ktorí si na ustanovujúcich valných zhromaždeniach schválili stanovy odborov KSTL, po predchádzajúcich likvidačných valných zhromaždeniach odb. KČST. KSTL mal 6 zborov ustanovené v zmysle stanov KSTL na čele s náčelníkmi, podľa jednotlivých druhov turistiky alebo predmetov činnosti. Turistické župy boli zrušené a namiesto nich sa plánovalo zriadiť najmenej päť oblastí. Ústredie KSTL malo sídlo pri žel. st. v L. Sv. Mikuláši, kde okrem kancelárií bola i turistická ubytovňa/ teraz je tam súkromné pohostinstvo/.

Nový spolok sa musel hneď v začiatkoch činnosti vysporiadať so stratou odborov KSTL a majetku na území, ktoré po zániku Československa obsadilo Maďarsko a Poľsko / Chata na Jahodnej, Chata v Zádielskej doline, Chata pri Domici/. Vyskytlo sa aj neoprávnené obsadenie chaty na kysuckom Veľkom Polome poľským vojskom. Ďaľšou bolesťou bol odchod funkcionárov českej národnosti /často nedobrovoľný/.

Rok 1939

V roku 1939 mal KSTL 68 odborov s 3.935 členmi. Zásadou bolo, že v jednom meste alebo obci mohol pôsobiť iba jeden OKSTL. V roku 1940 to už bolo 8.141 členov v 59 odboroch. Do konca roku 1947 sa počet odborov KSTL zvýšil na 93 a počet členov na 13.397. Išlo len o dospelé osoby, nakoľko KSTL nemal členstvo v kategôrii deti a mládež. Silu členskej základne možno vidieť už z tohto, že súčasný KSTL má po polstoročí približne rovnaký počet dospelých členov. Najsilnejší OKSTL pôsobil v Bratislave, v roku 1947 mal 972 členov. Na druhom mieste bol banskoštiavnický odbor, ktorý mal v rovnakom období 456 členov.

V čase vojny a SNP funkcionári a členovia významne pomáhali protifašistickému odboju. Poskytli na chatách úkryt prenasledovaným a hľadaným osobám, povstaleckým vojakom a partizánom a mnohí bojovali so zbraňou v ruke. 54 činovníkov KSTL obetovalo v boji proti fašizmu život. Ján Rašo, lyžiarsky pretekár KSTL, padol pri Troch studničkách. Ďalšieho pretekára KSTL Pavla Bilíka Nemci zajali a neskôr zastrelili na Kežmarskom hrade. Nemci odvliekli v októbri 1944 Eduarda Hrnčírika z Baťovian, nevedno kam. Ján Žuffa bol zastrelený v Demänovskej doline. Ján Bezrouk, horolezec a náčelník lyžiarskej skupiny KSTL zo Zvolena bol ako účastník SNP nájdený v masovom hrobe v Kováčovej / Výročná správa KSTL za rok 1945, s. 7 – 10 /. Bojmi alebo fašistickými vojskami bolo úplne zničených 56 turistických chát KSTL a 15 bolo poškodených , teda neporušených ostalo len niekoľko. / tamtiež, s. 15 – 16 /. Po vojne sa väčšinu z nich za finančnej pomoci štátu podarilo obnoviť.

Väčšina členstva sa hlásila, prirodzene, k turistickému zboru. Ten sa staral o vznik nových odborov, inicioval prednáškovú i vychádzkovú činnosť /vrátane celonárodného výstupu na Kriváň/, riešil spoluprácu s inými zložkami, turistické zľavy a viaceré ďalšie úlohy. Počty členov tohto zboru neboli vykazované.

Významnou zložkou KSTL bol lyžiarsky zbor, ktorý mal spočiatku 314 pretekárov v 23 odboroch. Neskôr , v roku 1946, vykazoval 816 zaregistrovaných pretekárov v lyžiarskych skupinách v 45 odboroch. Za finančnej štátnej podpory z povereníctva školstva a osvety zbor organizoval štátne cvičiteľské lyžiarske kurzy, niektorí cvičitelia získali kvalifikáciu i v zahraničí. Pretekári v behu, skokoch, v zjazde, i združenári sa zúčastňovali na celoštátnych i medzinárodných pretekoch, kde získali nejednu trofej.

Na zimných olympijských hrách vo Svätom Moritzi v roku 1948 štartovali pretekári KSTL Kovalčík a Šlachta, pre zranenie necestovala vynikajúca pretekárka v alpských disciplínach Jolka Petrlová. V menšej miere sa zbor venoval i turistickému a rekreačnému lyžovaniu.

Vodácky zbor, ktorý mal takmer 900 členov, sa orientoval na stavby lodeníc, preteky na rôznej úrovni, štátne kurzy vodáckych inštruktorov i rozhodcov. Z povojnových pretekov bol známy Memoriál Ivana Hargaša. V roku 1947 sa dvaja najúspešnejší kajakári Dobrovič a Matocha kvalifikovali na Olympijské hry v roku 1948. Väčšiemu rozšíreniu vodáctva bránila najmä vysoká cena lodí, ale aj problémy s lodenicami.

Zbor tatranských horolezcov

JAMES KSTL mal najprv okolo 9O členov. Do roku 1947 sa počet zvýšil na 208 výkonných a 7 čestných členov. Zameriaval sa na výcvik členov a získavanie inštruktorov horolezectva z poverenia a financovania rezortu školstva a osvety, a vyvrcholením horolezeckého diania bol tradičný horolezecký týždeň /v roku 1947 už 25. ročník/.

Jaskyniarsky zbor zabezpečoval sprístupňovanie jaskýň a ich prevádzku. Rozsiahle objavné výskumy pod vedením Jána Majku, objaviteľa Domice, priniesli nové poznatky a objavy. Koncom roku 1947 sa k zboru hlásilo 71 členov.

Záchranný zbor spolupracoval so záchrannou službou Červeného kríža, uskutočňoval záchranné akcie/v roku 1947 zasahoval v 15 vážnych a 50 ďalších prípadoch/, pripravoval horské záchranné kurzy a vytváral zázemie pre svoje aktivity. Vybavenie získala čiastočne z Červeného kríža

Fotozbor KSTL organizoval výstavky a súťaže, propagoval krásy Slovenska i činnosť KSTL Úspechom skončili fotoamatéri KSTL na viacerých súťažných výstavách v zahraničí.

Turistické značenie patrilo k záslužnej práci KSTL pre verejnosť, najmä po vojne, kedy boli značené cesty zanedbané, alebo zničené. Značkárske práce vykonávala približne polovica odborov, ktorým ústredie odosielalo potrebné farby, štetce i tabuľky.

KSTL vydával časopis Krásy Slovenska, ktorý si udržiaval vysokú úroveň, avšak najmä v povojnovom roku 1946 bojoval o zachovanie. Vďaka podpore Povereníctva priemyslu a obchodu, ONV i MNV, podnikov i jednotlivcov sa podarilo tieto problémy prekonať. V jubilejnom roku 1946 malo 25-ročný časopis predplatených 1335 osôb, 200 ks objednalo úrady v Prahe a Bratislave pre cudzinu a 600 ks bolo objednaných hromadne.

Po skončení vojny

Hneď po skončení vojny, 16. mája 1945, povereník vnútra určil štvorčlennú komisiu na sprá vu a záchranu majetku KSTL. Oživiť však bolo treba aj organizačnú prácu, aktivizovať odbory, vrátiť sa k bežnej práci turistických kolektívov. 25. mája 1945 povereníctvo vnútra uznalo KSTL a jeho odbory a určilo 6 mesačnú lehotu na reorganizáciu. Preto sa 28. – 30. septembra 1945 konali na Štrbskom Plese porady zborov KSTL i valné zhromaždenie, na ktorom sa stal predsedom spolku Gustáv Nedobrý a boli schválené nové stanovy i rokovacie poriadky. Ešte v roku 1945 získal KSTL od štátnych zložiek zálohu vo výške takmer 20 miliónov korún na obnovu chát a administratívnu agendu. Bol to výsledok

Pamätného spisu, ktorý adresovalo 15 organizácií v oblasti cestovného ruchu /o. i. aj KSTL/ Slovenskej národnej rade dňa 2. 8.1945. V tomto spise boli obsiahnuté koncepčné návrhy na oživenie cestovného ruchu a turistiky na Slovensku. Žiadalo sa v nich napr. primknúť KSTL k povereníctvu SNR pre priemysel a obchod, znárodniť jaskýne a prideliť KSTL majetok zaniknutých nemeckých, maďarských a ďalších turistických spolkov. Rozhodnutím povereníctva vnútra bol KSTL 1. 8. 1945 ustanovený za likvidátora majetku spolku Karpathenverein/ napr. chaty pri Zelenom plese a dnešnej Bilíkovej chaty o V. Tatrách/, ktorý bol nariadením SNR z 25. 5. 1945 rozpustený.

Do konca roku 1946 dosiahli dotácie na obnovu turistických chát výšku 50 miliónov Kčs. Tie boli rozpísané nielen na centrálne projekty / ústrednú budovu, značenie, Krásy Slovenska, atď/, ale aj do 20 horstiev Slovenska, do 136 objektov / Výročná správa KSTL za rok 1946, s. 31 – 36 /. Ústredie sa presťahovalo do vlastnej budovy na Pišútovej ulici č.2 v blízkosti námestia. Pokračovalo sa vo vydávaní časopisu Krásy Slovenska /aj vďaka dotácie povereníctva priemyslu a obchodu/. Obnovilo sa vydávanie časopisu Hosť -Turista, dvojtýždenníka založeného v roku 1940 , ale aj vydávanie máp, sprievodcovských, metodických a ďalších publikácií. V roku 1947 mal KSTL vyrovnaný rozpočet vo výške 1,072.000 korún na organizačnú činnosť a 3,970.000 korún na investície.

V roku 1947 utvoril KSTL spoločne s Klubom českých turistov opäť celoštátnu organizáciu s pôvodným názvom Klub československých turistov. Jej cieľmi bolo spoločne sa starať o rozvoj turistiky, zastupovať svojich členov v medzinárodných stykoch a venovať sa i cestovnému ruchu. Ciele tohto spoločného úsilia sa však už nestihli v najbližších rokoch plnšie prejaviť. Pozoruhodnosťou je, že KČST nebol a po samostatnom viacročnom vývoji českej a slovenskej turistiky ani nemohol byť centralistickou organizáciou. Mal iba dvoch členov /KČT a KSTL/ a v jeho ústrednej rade zasadalo po päť funkcionárov z každého spolku .

Už od prvých dní po vojne sa však nad osudom KSTL začalo zmrákať. 15. 5. 1945 vydala Čsl. obec sokolská vyhlásenie k zjednoteniu telovýchovy v štáte. 31. 3. 1948 sa toto zjednotenie vstupom do Sokola uskutočnilo. KSTL sa tomuto zjednoteniu bránil, poukazujúc na fakt, že on už v sebe zjednotil viaceré aktivity, a že plní aj hospodárske úlohy mimo rámca telovýchovy. 26.apríla 1946 vydal Pamätný spis, ktorý adresoval prezidentovi, predsedníctvam vlády, Sboru povereníkov a SNR, ministrom a povereníkom, poslancom Národného zhromaždenia, poslancom SNR, Ústredného akčného výboru v Prahe, ÚAV v Bratislave, hospodárskemu sekretariátu KSČ v Bratislave a krajským národným výborom. Namietal v ňom proti prijatiu pripravovaného zákona, ktorým by sa mal KSTL po vzore českých zemí začlenil do zjednotenej telovýchovy. Ani tento 9-stránkový argumentačný dokument ÚV KSTL a siedmich zborov KSTL nepomohol. 14. júla 1949 bol prijatý zákon č.187 o štátnej starostlivosti o TV a šport. Týmto zákonom sa zriadil Slovenský výbor pre TV a šport.

Povolená bola len Čsl. obec sokolská ako jednotná /presnejšie jediná/ organizácia. Majetok /práva a záväzky/ k 31. 3. 1948 organizácií zaniknutých v dôsledku zjednotenia prešiel do ČOS. O tom, ktorý majetok prešiel, mal podľa zákona rozhodnúť KNV. Dokumenty svedčia, že sa tak v praxi viackrát neudialo. Uznesením predsedníctva KSTL z 28. 3. 1949 bola celá vydavateľská činnosť KSTL zverená spoločnosti Slovtour s účasťou KSTL vo výške O,4 mil. Kčs. Valné zhromaždenie, pripravované na dni 11.-12. 6 .1949 bolo na žiadosť vyšších miest dva dni pred konaním odložené na neurčito / príloha zápisnice Predsedníctva KSTL z 9. 6. 1949 /. Valné zhromaždenie KSTL bolo zvolané na nedeľu 25. 9. 1949 do Bratislavy. ÚV JTO Sokol si vyhradil právo schváliť text pozvánky a dostať zoznam delegátov, ale aj rozhodnúť po rokovaní o tom, ktorý odbor do ktorej jednoty bude začlenený.

Pod politickým tlakom udalostí predsedníctvo KSTL v zápise z rokovania 10.9.1949 uviedlo, že plne rešpektuje rozhodnutie ÚAV NF/ zo 6. 8. 1949 o otázkach splynutia KSTL s JTO Sokol na Slovensku/, ktoré považuje “ za jedine možné a správne“. Niektorí činovníci KSTL sa pod rôznymi zámienkami usilovali dostať viaceré objekty KSTL mimo jeho rámec a tým aj rámec Sokola, o čom svedčí obežník KSTL č.15 z 15. 9. 1949. O KSTL však už bolo rozhodnuté kdesi inde, i keď oficiálnu bodku za jeho činnosťou dalo až jubilejné X. valné zhromaždenie KSTL v dňoch 24.-25. 9. 1949 v Bratislave. Nenávratne bol zničený i archív a knižnica KSTL s 3.000 zväzkami. Ostali len čiastkové fondy, napr. 442 položiek v Ústrednom štátnom archíve o odbore KSTL v Bratislave /MAT 20/36, karton 123/1, polic. riad. /.

Klub československých turistov

Do roku 1918 nebolo možné na území Slovenska založiť samostatný slovenský turistický spolok, napriek tomu sa ale organizovaná turistika úspešne rozvíjala vo viacerých regiónoch krajiny. J. Terezčák zrekapituloval vznik jednotlivých sekcií Uhorského karpatského spolku na dnešnom území Slovenska, na ktorých činnosť sa mohlo nadviazať po roku 1918:

  • 21. 5. 1881 Gemerská sekcia so sídlom v Rožňave
  • 14. 8. 1881 Východokarpatská sekcia v Novom Meste pod Šiatrom
  • 26. 2. 1882 Novoveská sekcia so sídlom v Spišskej Novej Vsi
  • 12. 5. 1882 Sitnianska sekcia v Banskej Štiavnici
  • 29. 4. 1884 Liptovská sekcia v Liptovskom Sv. Mikuláši
  • 14. 2. 1886 Tatranská sekcia so sídlom v Kežmarku
  • 23. 5. 1886 Magurská sekcia so sídlom v Spišskej Starej Vsi
  • 26. 5. 1889 Zvolenská sekcia so sídlom v Banskej Bystrici
  • 14. 2. 1889 Hnilecká sekcia so sídlom v Gelnici
  • jún 1896 Levočská sekcia so sídlom v Levoči
  • 15. 10. 1905 Prešovská sekcia so sídlom v Prešove
  • 3. 12. 1912 Košická sekcia so sídlom v Košiciach
  • l2. 12. 1913 Lyžiarska sekcia v Spišskej Novej Vsi
  • 21. 6. 1914 Sekcia Branisko so sídlom v Spišskom Podhradí
  • 25. 11. 1917 Fatranská sekcia so sídlom vo Vrútkach
  • 23. 3. 1918 Hornotrenčianska sekcia so sídlom v Žiline
  • 24. 4. 1918 Podtatranská sekcia so sídlom v Poprade

Ovplyvnený vyhlásením česko-slovenského štátu 28. 10. 1918 prijal Ústredný výbor Klubu českých turistů dňa 13. 11. 1918 na svojom zasadnutí za účasti 12 členov rozhodnutie o celoštátnej organizácii: “ Projeven souhlas s titulním obrazem příštího ročníku časopisu /Bratislavský hrad v Časopise turistů – pozn. L.K./ a usneseno, aby za předpokladu svolení příští valné hromady užívalo se nadále nového titulu spolkového – Klub česko–slovenských turistů“. /Časopis turistů, č. 1/1919, r. XXXI, s.56-57 /. Cesta nového spolku /vtedy ešte so spojovníkom v názve, v duchu logiky i Česko-Slovenskej Dohody z Pittsburghu/ k celoštátnosti však nebola okamžitá.

Roku 1918

V roku 1918 mal KČT vo svojich 53 odboroch takmer 5 000 členov. Prvý slovenský odbor KČST vznikol až 22. 8 .1919 v Bratislave /zo skupiny Tatranského spolku turistického/ a ďalší v Poprade 28. 2. 1920. Dňa 28. 3.1920 sa valné zhromaždenie Tatranského spolku turistického v L Sv. Mikuláši rozhodlo na návrh z Prahy pre zlúčenie s KČST /najmä z dôvodu nedostatku či- novníkov TST/, čo sa udialo na valnom zhromaždení KČST v Prahe 8. 5. 1920.

Vzápätí do KČST vstúpila skupina TST z L. Sv. Mikuláša so svojimi 104 členmi a pridali sa aj ďalšie skupiny TST. Ešte v tom istom roku vznikli odbory KČST v Nitre, Kremnici, Levoči, Štubnianskych Tepliciach, Dolnom Kubíne, Žiline a Košiciach. Odbor KČST v Banskej Bystrici bol založený 26.augusta 1920. Stanovy odboru KČST v Banskej Bystrici podpísané predsedom a konateľom Odboru 10.10.1920 a schválené Ministerstvom s plnou mocou pre správu Slovenska 22.10.1920.

Vo výročnej správe KČST za rok 1920 mohlo sa skonštatovať: “ V roce 1920 stal se Klub československých turistu se všemi svými odbory v plném smyslu slova representantem čsl. turistiky, neboť získal do své organizace TST v Liptovském Svatém Mikuláši s jeho skupinami…“ V roku 1921 pribudlo ďalších 9 OKČST na Slovensku, čím sa ich celkový počet zvýšil na 19, iste aj pod vplyvom výzvy Miloša Janošku vo svojom novozaloženom časopise Krásy Slovenska.

Aktivitou slovenskej komisie KČST pod vedením poľného kuráta Antona Straku z Košíc pokračovalo systematické vytváranie podmie- nok na rozvoj turistiky na Slovensku. Vzniklo i Družstvo Demänovských jaskýň, v ktorom mal KČST majetkový podiel.

V tomto období začali turistiku intenzívnejšie ovplyvňovať nové hnutia pobytu v prírode, na jmä woodcraft, skauting a tramping. Táto skutočnosť si zasluhuje širšiu zmienku, už i preto,že tento vzťah platil aj obrátene: rozvoj turistiky v istom zmysle pomohol rozširovaniu a udržova niu ďalších činností v prírode, čo platilo a platí prakticky podnes.

1949 – 1989

Treba však pritom vnímať fakt, že v rokoch 1949 – 89 / s výnimkou rokov 1968-69 / sa u nás pozitíva woodcraftu, skautingu i trampingu nesmeli propagovať , obísť sa to dalo len občas, čiastočne a ľsťou, vždy len v spomienke na pokusy ľavicových politických prúdov o vplyv na tieto hnutia. Woodcraft, teda hnutie lesnej múdrosti, založil v roku 1902 skvelý spisovateľ, prírodove- dec a maliar E. T. Seton. Ústrednou myšlienkou hnutia bolo využiť hru na Indiánov pri výchove detí a mládeže. Celý tento výchovný systém využíval formy hier a rekreácie, v ktorých mali svoje miesto také princípy, ako život v tábore, samospráva, sebavýchova, čaro táborového ohňa, rozvoj povahy a zdatnosti, udeľovanie pôct v nesúťažnej atmosfére za osobné výkony, malebnosť a ideálne vzory. Symbolika hnutia /kruh s rohmi/ sa opierala o ideály krásy, pravdy, sily a lásky, ktoré ústili do l2 zákonov , rozvíjajúcich ušľachtilé vlastnosti.

Hnutie, čerpajúce aj z najlepších myšlienok, ktoré vyslovili americkí filozofi Ralph Waldo Emerson a Henry David Thoreau, nesporne prinieslo nové, pozoruhodné postupy. Rozšírilo sa do celého sveta, postup ne však strácalo na príťažlivosti u členov, ale i štátnych štruktúr. Organizácie woodcraftu sa tak v celom svete i u nás dostali na okraj hnutí pobytu v prírode. Na príčine bola orientácia len na úzku časť činností, a teda aj výchovných cieľov, foriem i metôd.

Na Slovensku patrili k popredných činovníkom woodcraftu MUDr. Viliam Valovič a RNDr. Juraj Pacl. V súčasnosti v SR vyvíja činnosť Liga lesnej múdrosti so sídlom v Bratislave. Skauting založil v roku 19O7 anglický generálmajor Robert Baden- Powell. Vojak, úspešný v južnej Afrike vo vojne s miestnymi Búrmi, prevzal viaceré myšlienky E. T. Setona a doplnil ich do svojho systému výchovy detí a mládeže. Spojil v ňom woodcrafterskú romantiku s inými prvkami príťažlivými pre deti /kroj, osobitné ocenenia, atď/ a so záujmami britskej spoločnosti.

Nový výchovný systém, nad ktorým prevzal v roku 1909 záštitu kráľ Eduard VII., sa veľkou rýchlosťou rozšíril do anglických kolónií a celého sveta. Po roku 19l9 vývíjal činnosť u nás nielen Zväz junákov-skautov RČS – za podpory oficiálnych miest, ale aj viaceré skautské orga nizácie primknuté k ľavicovým prúdom. Tie sa stali v zostrených poiliticko-spoločenských situáciach predmetom viacerých perzekúcií. Pôvodný duch skautingu bol neraz predmetom kritiky: “ Nuže, příšerné stíny leží na anglickém skautingu…Také z celé organisace a ze vší činnosti anglických skautů vane duch militarismu“ – napísal horlivý stúpenec Setona a prekladateľ jeho diel Miloš Seifert /Přírodou a životem k čistému lidství, Praha 1920, s. 15 – 16/.

Napriek tomu treba vidieť, že skauting prekonal dovtedy nezáživné formy pôsobenia na mládež a bez ohľadu na jeho občasné prispôsobovanie sa nie vždy spravodlivým štátnym záujmom dokázal dať veľa mnohým generáciám detí a mládeže. Po roku 1948 bolo u nás skautské hnutie zlikvidované, nakrátko sa obnovilo len v rokoch 1968 – 69. Po roku 1989 vyvíja u nás činnosť organizácia Slovenský skauting, ktorý má v znaku štylizovanú skautskú ľaliu.

Tramping

Tramping vznikol u nás spontánne po roku 1918 ako špecifická česko-slovenská forma pobytu v prírode. Toto hnutie začali rozvíjať romantici, ovplyvnení románmi o kovbojoch, zla- tokopoch, indiánoch, námorníkoch a zálesákoch. Pridali sa i bývalí skauti, ktorým už nevoňali niektoré prvky skautského systému. Podobne ako skauting aj tramping prevzal z woodcraftu najmä obradné zapaľovanie táborového ohňa. Šíri aj woodcrafterskú symboliku kruhu s rohmi. No najmä rozvinul svojráznu kultúru trampských piesní, trampského športovania, spoločenských podujatí, súťaží tvorivosti a zručnosti, potlachov /stretnutí/. Po roku 1948 sa na tramping z oficiálnych miest pozeralo podozrievavo.Boli i perzekúcie. Napokon –už v obžalobe voči tzv. buržoáznym nacionalistom v roku 1952, kde boli viacerí vlastní vysokí komunistickí funkcionári popravení alebo odsúdení na doživotie či dlhé roky žalára, sa uvádzalo: “ robili všetko možné pre popularizáciu západníckej kultúry a tzv. amerického spôsobu života“ /E. Lobl: Svedectvo a procese, VPL, Bratislava 1968, s.132 /. K tým, ktorí spájali myšlienky trampingu a turistiky v praxi, patril Štefan Smolák /1915 – 1998/, funkcionár v metodike zväzu turistiky.

Od roku 1922 boli zriadené v Čechách i na Slovensku turistické župy KČST. U nás to bola župa Malokarpatská, Považská, Fatranská, Stredoslovenská, Podtatranská a Východoslovenská. O dva roky neskôr sa v Krásach Slovenska zriadila rubrika Slovenský turista. Dokončením 5. ročníka prestal Miloš Janoška vydávať časopis Krásy Slovenska. Novým majiteľom a vydavateľom časopisu sa stal odbor KČST v L. Sv. Mikuláši, ktorý podľa zmluvy prevzal na seba aj pohľadávky voči predplatiteľom vo výške okolo 28.000 Kč. Na návrh Stredoslovenskej župy KČST sa zaviedla v roku 1926 osobitná známka v hodnote 1 Kč na podporu stavebných investícií. V tomto období odznela kritika M. Janošku, že KČST zatiaľ málo urobil pre rozvoj V. Tatier. Týkalo sa to i tur. objektov, ktorých počet v KČST sa rýchle zvyšoval /kým v r. 1920 to bolo 8, v r. 1926 už 47 a v r. 1929 72/. K tejto téme sa v roku 1968 v referáte vyslovil aj známy český odborník na históriu turistiky Gustáv Klika:“ V prvních šesti letech po osvobození věnoval KČST na turistiku na Slovensku pouhých 1,100.000 Kč a byl pro to i slovenskými odbory kritizován. Investiční politika KČST na Slovensku se zlepšila až v třicátých letech, kdy zejména byli vybudovány chaty v Nízkych Tatrách“.

Vo februári 1927 bola oživená Slovenská komisia KČST, predsedom sa stal G. Nedobrý. Komisia požadovala decentralizáciu turistiky, pri jednotnosti KČST. Ako na jednom zo zasadnutí komisie informoval prvý podpredseda KČST Viliam Paulíny, Považská župa neuznávala túto komisiu.

Podľa vyjadrenia predsedu KČST z tohto obdobia, práca v KČST na Slovensku spočívala takmer výhradne v českých rukách, zatiaľ čo Slovákov je v odboroch len asi 10 % a ich návštevnosť na chatách dokonca iba 5 %. V nedeľu 18. 9. 1927, týždeň pred slávnostným otvorením, bola neznámou rukou podpálená nová chata KČST na Kráľovej studni.

Časopis turistů tento akt vysvetlil ako čin prameniaci z „nacionálnej a sociálnej nenávisti“. To však nebolo dokázané a chata bola do roka opäť postavená. V roku 1928 KČST dokončil na Ďumbieri s nákladom 562. 911 Kč Štefánikovu chatu. Pomenovanie podľa významného Slováka bolo zjavne namieste. M. R. Štefánik nielenže veľa precestoval, ale pri svojich vedeckých pozorovaniach taktiež osemkrát vystúpil na vrchol Mont Blancu, napriek svojmu chatrnému zdraviu / 3x v1905, 2x v 1906, 3x v 1908/.

Na vrchole pobudol dovedna 5O dní. Zachovala sa pohľadnica z výstupu, ktorú napísal 20. 7. 1906 J. Janoškovi st. Slávnosť otvorenia Štefánikovej chaty 9. 9. 1928 bola skalená incidentom počarbania pamätnej knihy a jej hodenia za chatu jedným zo slovenských účastníkov, pre česky písanú úvodnú stranu.

Dnes sa už sotva dajú ozrejmiť všetky okolnosti prípadu. Ostaňme pri domnienke a presvedčení, že napätá situácia si žiadala viac ohľaduplnosti a porozumenia na oboch stranách, tak aby nemohlo vzniknúť zdanie, že po stáročiach útlaku bude aj v ČSR, po r. 1918 na Slovensku opäť dominantný cudzí jazyk. Na schôdzi ústredného zastupiteľstva KČST 15. 12. 1928 navrhla Slovenská komisia zriadenie zemských správ KČST, teda vlastne autonómne riadenie slovenskej turistiky.To väčšina odmietla, vrátane R. Úlehlu, zástupcu Považskej župy. V tomto jubilejnom roku bolo na Slovensku 46 OKČST a 6335 členov.

Predstavovalo to asi 15 %zo všetkých OKČST a 12%z ich celkového členstva. Vývoj ukázal, že obvinenia vznesené niektorými českými turistami vočí čelným funkcionárom KČST, ktoré viedli k odstúpeniu ústredia v roku 1926, boli neopodstatnené. Podtatranská župa sa rozdelila na dve : Tatranskú a Slovenský kras. Na valnom zhromaždení KČST v T. Lomnici 19. 5. 1929 sa V. Paulíny, gen. riaditeľ banky , vzdal funkcie a na jeho miesto za prvého podpredsedu bol zvolený minister Dr. Juraj Slávik. ÚV KČST na svojej schôdzi 19. 6. 1929 neschválil žiadosť spolku horolezcov JAMES, aby bol KČST jeho protektorom, pretože podľa jeho názoru ide o trieštenie síl, nakoľko účel KČST sa kryje s účelom Jamesu.

ÚV KČST videl však možnosť, aby sa spolok JAMES stal horolezeckou sekciou KČST. Slovenská komisia mala na vec iný názor, patronát odporúčala, čo potvrdila aj 17.11.1929. V roku 1929 bolo taktiež rozhodnuté o výstavbe ochrannej chaty KČST v sedle Váha pod Rysmi s odôvodnením, že ročne vystupuje na Rysy viac ako 25. 000 turistov.

Chatu dokončilo ústredie KČST v roku 1933 s nákladom Kč. Dňa 30. 6. 1929 bola schválená dohoda so Sväzom lyžiarov RČS, v ktorej sa vylúčilo vzájomné splynutie a vymedzilo pole pôsobnosti oboch spolkov. Za podpory rezortu školstva bolo na Slovensku už 17 nocľahární KČST pre mládež, ktoré za rok 1928 poskytli takmer 6000 nocľahov.

Značených turistických trás malo na Slovensku v roku 1928 14.843 km /teda približne o 1000 km viac ako v r. 1998/. Spočiatku trasy značili nejednotne aj iné zložky, neskôr však bol nariadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska KČST označený za jedinú organizáciu, ktorá môže značiť turistické trasy. Každoročne sa dalo na značenie okolo 115.000 Kč a značila približne polovica odborov.

Medzinárodná spolupráca

Od roku 1926 KČST rozvíjal medzinárodnú spoluprácu najmä v rámci novozaloženej Asoci- ácie slovanských turistov, ktorá združovala organizácie turistov v ČSR, v Poľsku, Bulharsku a Juhoslávii. Valné zhromaždenie KČST v máji 1930 prijalo rozhodnutie o zriadení lyžiarskej ko- misie a horolezeckej sekcie pri ústredí.

V rokoch 1935-36 bol nakrátko predsedom KČST minister vnútra dr. Juraj Slávik, ktorý bol – podobne ako jeho predchodca od roku 1926, senátor E. Hrubý – spojený s agrárnou stranou.

K rozvoju slovenskej turistiky v medzivojnovom období nesporne prispeli turistické periodiká. Okrem celoštátneho časopisu, ktorí si mohli členovia predplatiť za 15 Kč, vychádzali naďalej Krásy Slovenska, ktorých vydávanie taktiež časom prevzalo ústredie KČST v Prahe. Ročné náklady na Krásy Slovenska boli v roku 1938 45.000 Kč. Vychádzalo 10 čísiel ročne, predplatné bolo 30 Kč. Od roku 1932 vydával odbor KČST v Novom Smokovci dvojtýždenné noviny Vysoké Tatry, dali sa objednať za 20 Kč ročne. Nie je bez zaujímavosti, že odbor KČST v Bratislave vydával od roku 1921 Vychádzkový zvestník. Ročne vychádzalo 5 čísiel, ktoré dostávali členovia zadarmo.

V roku 1938 už bolo na Slovensku v 8 turistických župách 70 odborov KČST, združujúcich 10.095 členov, čo predstavovalo takmer pätinu všetkých odborov a asi desatinu všetkých členov KČST.

Zoznam turistických objektov KČST na Slovensku v r. 1938

  • 1/ Zochova chata na Piesku, majetok OKČST Bratislava
  • 2/ Holubyho chata na Veľkej Javorine, majetok ústredia KČST Praha
  • 3/ Útulňa Jalšové, majetok OKČST Hlohovec
  • 4/ Chata na Považskom Inovci, majetok ústredia KČST Praha
  • 5/ Bošányiho útulňa na Kľaku, majetok OKČST Prievidza
  • 6/ Chata na Martinských holiach, majetok OKČST Turč. Sv. Martin
  • 7/ Útulňa dr. A. Halašu na Veľkej Lúke, majetok OKČST Turč. Sv. Martin
  • 8/ Lámošova útulňa na Kľačianskej Magure, majetok OKČST Vrútky
  • 9/ Útulňa pod Fatranským Kriváňom, majetok OKČST Sučany
  • 10/ Chata na Chlebe, majetok OKČST Žilina
  • 11/ Chata na Veľkej Rači, majetok OKČST Žilina
  • 12/ Úlehlova útulňa nad Piargami, majetok OKČST Kremnica
  • 13/ Fuxova chata na Suchom vrchu, majetok OKČST B. Bystrica
  • 14/ Chata pri Kráľovej studni, majetok OKČST B. Bystrica
  • 15/ Heřmanova chata na Smrekovici, majetok OKČST Ružomberok
  • 16/ Ondrejova chata na Smkrekovica, nájom OKČST Ružomberok
  • 17/ Útulňa na Veľkom Inovci, majetok OKČST Zlaté Moravce
  • 18/ Útulňa na Vojšíne, majetok OKČST Levice
  • 19/ Chata A. Kmeťa na Sitne, nájom OKČST Banská Štiavnica
  • 20/ Chata na Javore pri Lučenci, majetok ústredia KČST Praha
  • 21/ Útulňa na Prednej Poľane, majetok OKČST Zvolen
  • 22/ Chata na Hrbe, majetok OKČST Ľubietová
  • 23/ Útulňa na Trstí, majetok OKČST Rimavská Sobota
  • 24/ Chata Úfnosť na Magurke, majetok OKČST Ružomberok
  • 25/ Chata na Chabenci, majetok ústredia KČST Praha
  • 26/ Chata Ing. Pálku pri Vrbickom plese, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
  • 27/ Chata na Trangoške, majetok OKČST Podbrezová
  • 28/ Štefánikova chata na Ďumbieri, majetok ústredia KČST Praha
  • 29/ Chata na Veľkom Boku, majetok ústredia KČST Praha
  • 30/ Chata na Smrečinách pri Vernári, nájom ústredie KČST Praha
  • 31/ Hviezdoslavova útulňa na Choči, majetok OKČST Dolný Kubín
  • 32/ Ubytovňa v Oravskom Podzámku, majetok OKČST Dolný Kubín
  • 33/ Maťašákova chata na Zverovke, majetok OKČST Dolný Kubín
  • 34/ Chata pod Roháčom, majetok OKČST Dolný Kubín
  • 35/ Chata v Oraviciach, majetok OKČST Tvrdošín
  • 36/ Chata v Račkovej doline, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
  • 37/ Turistický dom L. Sv. Mikuláš, majetok OKČST L. Sv. Mikuláš
  • 38/ Chata pod Nefcerkou, nájom ústredie KČST Praha
  • 39/ Podniky KČST na Štrbskom Plese/hotel, reštaurácia/, nájom ústredie KČST Praha
  • 40/ Chata pod Rysmi, majetok ústredia KČST Praha
  • 41/ Hotel Kamzík na Starolesnianskej poľane, majetok ústredia KČST Praha
  • 42/ Chata vo Veľkej Studenej doline, nájom ústredie KČST Praha
  • 43/ Téryho chata, nájom ústredie KČST Praha
  • 44/ Chata pri Skalnatom plese, nájom ústredie KČST Praha
  • 45/ Nocľaháreň v Tatr. Lomnici, nájom ústredie KČST Praha
  • 46/ Votrubova chata pri Bielych plesách, majetok ústredia KČST Praha
  • 47/ Chata na Kláštorisku, majetok ústredia KČST Praha
  • 48/ Levočská chata pod Javorinou, majetok OKČST Levoča
  • 49/ Útulňa na Branisku, majetok ústredia KČST Praha
  • 50/ Útulňa na Červenej Vode pri Sabinove, majetok OKČST Sabinov
  • 51/ Hrad Beckov, majetok KČST
  • 52/ Považský hrad /pri Považskej Teplej/, majetok KČST
  • 53/ Hrad Strečno, majetok KČST
  • 54/ Červený Kláštor, nájom, nocľaháreň KČST
  • 55/ Rozhľadňa na Zapači /Lipt. Hrádok/
  • 56/ Lodenica OKČST Bratislava
  • 57/ Lodenica OKČST Trenčín